Už oddávna sa slovné spojenie “Všetci sme na jednej lodi” používa pre vyjadrenie potreby súdržnosti a spolupráce v tíme. Ak ste však na palube ozajstnej lode niekde pri pobreží Antarktídy a vonku preberá moc pandémia koronavírusu, toto prirovnanie zrazu získa nový rozmer. Rovnako aj spolupráca.
Svet sa zmenil
Pred pár týždňami sa nám vrátil kolega. Domov. Do domácej karantény. Keď odchádzal na dovolenku, svet ešte nevedel presne odhadnúť silu tohto málo poznaného vírusu. V jeden deň si kapitán zavolal všetkých pasažierov do miestnosti a oznámil im: “Svet, z ktorého sme odišli sa zmenil.” Príliš veľa pravdy na takú malú miestnosť.
Keďže na lodi bol obmedzený internet, všetci boli závislí od informácií kapitána. Dozvedeli sa, že sa domov nemôžu vrátiť podľa pôvodného plánu. Prístav, kde mali pôvodne ukončiť plavbu, už žiadne lode neprijímal. Rozhodli sa plaviť k inému prístavu, ktorý mal aj medzinárodné letisko. Podmienkou však bolo, že na pevninu pustia len ľudí, ktorí majú zakúpenú letenku do svojej vlasti.
V čase, keď letecké spoločnosti rušili lety a domov sa chcelo vrátiť tisícky občanov jednotlivých krajín, je to veľká výzva a skúška nervov. K tomu obmedzený internet. V béčkovom filme by na lodi nasledoval chaos, panika a na svetlo by vyplávali temné zákutia rôznych pováh pasažierov.
Vybrali si druhý scenár
Na lodi si vybrali iný scenár. Ťažšie predajný, ľudskejší. Kapitán vo svojom príhovore vyzval všetkých na spoluprácu. Sto ľudí na palube tu výzvu prijalo. Hlavný plán bol získať letenky. Hľadali ich po skupinách. Traja ľudia surfovali na internete a zháňali voľné letenky. Ostatní v tom čase vypli telefóny a čakali. Ak sa chceli dostať domov, museli prispieť všetci.
Na palube zrazu museli stráviť oveľa dlhšiu dobu, ako mali pôvodne v pláne. Bez vopred vyšperkovaného programu. Mať veľa času a málo internetu – to sa v dnešnej dobe už len tak nevidí. Uvedomili si však, že nie je nič horšie, ako v tejto situácii začať hľadať vinníka, sťažovať sa, upadať do pesimizmu a pasivity. A tak si namiesto pestovania strachu a vytvárania negatívnych scenárov program urobili sami.
Nové možnosti, ktoré prinášajú krízové situácie
Vsadili na high spirit – optimismus, vysokú morálku a dobrú náladu. Zamestnali telo aj svoje mysle. Čakanie vyplnili cvičením jógy, organizovali si navzájom prednášky, každý z tej oblasti, ktorá mu bola blízka. Odborník na medziľudské vzťahy im vysvetlil, ako rozdielne chápu vzťahy muži a ženy, profesor meteorológie objasnil klimatické zmeny a keď sa nudili, kapitán mal pre nich záložný plán – nácvik núdzového opustenia lode.
Keď sa niekomu podarilo booknuť lístok domov, všetci tlieskali a výskali od radosti. A objímali sa. To boli na dlhší čas posledné spontánne hromadné objatia. Postupne sa im podarilo získavať letenky. Náš kolega sa s ostatnými lúčil niekde v polovici.
Po dvoch týždňoch karantény prišiel do práce. Vyrozprával nám silný osobný príbeh o nádeji, spolupráci a pomoci. Keď sme sa obzreli na našu KROSÁCKU loď v koronavírusovom čase, zistili sme, že to máme podobne. Aby sme to všetko zvládli, založili sme to na spolupráci, vzájomnej dôvere a pozitívnom myslení. KROS v čase krízy stavil plne na spoluprácu. Možno to máte u vás narovnako. Niekedy však pomôže obzrieť sa a pomenovať to.
Pridajme sa na stranu spolupráce
Sociálne siete občas veľmi vyčerpávajú. Sú akýmsi emočným zrkadlom verejnosti. Situácia trvá už dlho. Finančná neistota, strach a najmä rôzne pohľady na vládne opatrenia ľudí rozdeľujú.
Na druhej strane je Slovensko v zahraničných médiách označované ako svetlý príklad. Ľudia sa zomkli, šili si rúška, poctivo sedeli doma, nakupovali pre dôchodcov, povzbudzovali sa.
Pridajme sa k tejto strane. Nezabudnime, že sme na jednej lodi. Bez ohľadu na to, či za oknom máte pobrežie Antarktídy, Dunaj, Dóm Sv. Alžbety alebo žilinský Bôrik ako na dlani. Sme na jednej lodi. Dnes viac ako inokedy.
