#spolutodame #skrosomdoma
Vyhlásenie mimoriadnej situácie na území SR si vyžiadalo zákonné opatrenia aj v oblasti práva a justície, ktoré majú dosah na podnikateľské prostredie. Najpodstatnejšou novinkou je dočasné prerušenie plynutia lehôt. Akých lehôt sa prerušenie v čase pandémie dotkne a čo to v praxi pre podnikateľov znamená, vysvetľuje JUDr. Adam Leško.
Zákon č. 62/2020 Z.z. – Hmotnoprávne lehoty
V zmysle dôvodovej správy [1] zákona č. 62/2020 o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony opatrenie má za cieľ v písmene a) dočasne zabezpečiť to, že premlčacie a prekluzívne lehoty nebudú do konca apríla 2020 plynúť a v písmene b) navrátiť premlčacie a prekluzívne lehoty, ktoré uplynuli v čase od 12. marca 2020 do dňa účinnosti predkladaného zákona, t.j. v čase od vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky má za to, že toto opatrenie môže prispieť k tomu, aby občania a podnikatelia nemuseli nevyhnutne vykonávať úkony potrebné pre uplatňovanie ich práv v súkromnoprávnych vzťahoch v čase pandémie bez obavy, že by prišli o svoje práva v dôsledku premlčania alebo preklúzie. Ustanovenie § 1 je zamerané na súkromnoprávne vzťahy z pohľadu hmotnoprávnych lehôt, t.j. právne vzťahy vznikajúce podľa predpisov súkromného práva najmä Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka
Čo sú to hmotnoprávne lehoty ?
Hmotnoprávne lehoty (stanovené Občianskym zákonníkom alebo iným právnym predpisom hmotného pravá) spôsobujú právne následky v oblasti občianskeho pravá hmotného (zánik záväzku). Typickým príkladom hmotnoprávnej lehoty je premlčania a preklúzia.
Premlčanie (Inveteratio) je jedným z právnych následkov márneho plynutia času ustanoveného zákonom bez toho, aby oprávnený subjekt (veriteľ) svoje právo vykonal, resp. uplatnil na súde.[2] Premlčaním teda chápeme ako kvalifikované uplynutie času ustanovené zákonom na vykonanie práva, ktorý uplynul beztoho, aby bolo právo vykonané.
Preklúzia rozumieme aj zánik práva jeho neuplatnením v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote. Preklúzia sa dotýka tých prípadov predvídaných zákonom, kedy je potrebné, aby sa právne pomery usporiadali v najkratšom čase, predovšetkým vtedy, ak zisťovanie skutkového stavu by po dlhom čase bolo spojené s určitými problémami.
Príklad premlčania podľa bodu a) zákona č. 62/2020 Z.z.:
Spoločnosť XY dodala spoločnosti AB dňa 20. 6. 2016 tovar – počítače slúžiace na podnikanie za celkovú sumu 10 000 €. Splatnosť faktúry bola 25. 6. 2016. Spoločnosť AB predmetnú faktúru neuhradí.
Právo na zaplatenie sumy 10 000 € sa premlčuje po štyroch rokoch odo dňa, keď sa mohlo prvýkrát uplatniť na súde, teda v danom prípade dňa 26. 6. 2020 (deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry). Po tomto dátume sa spoločnosť XY nemôže po uplatnení námietky premlčania od spoločnosti AB domáhať voči spoločnosti AB zaplatenia sumy 10 000 €. Ak by podala na žalobu, bola by neúspešná. Jedinou možnosťou, ako prísť k úhrade faktúry je, že spoločnosť AB dobrovoľne uhradí dlžnú faktúru. Aktuálna zmena spôsobila to, že premlčanie nároku z faktúry nenastane dňa 26. 6. 2020, ale nastane až 31. 7. 2020 (o obdobie od 27. 3. 2020 do 30. 4. 2020 sa predĺži premlčanie).
Príklad preklúzie podľa bodu b) zákona č. 62/2020 Z.z.:
Preklúziu nájdeme napríklad v ustanovení § 436 Občianskeho zákonníka týkajúceho sa zodpovednosti za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach: „Právo na náhradu škody sa musí uplatniť u prevádzateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo najneskôr pätnásteho dňa po dni, keď sa poškodený o škode dozvedel.“ V danom prípade teda prekluzívna doba je 15 dní, pokiaľ v danej dobe poškodení právo na náhradu škody neuplatní, tak mu právo zanikne.
V prípade, že poškodený, ktorý zaparkoval svoje osobné motorové vozidlo na uzavreté tzv. hotelové parkovisko (garáž) sa dozvedel o poškodení na osobnom motorovom vozidle dňa 10. 3. 2020, má právo uplatniť svoje právo na náhradu škody voči prevádzkovateľovi parkoviska až do 27. 4. 2020 (nie do 25. 3. 2020 podľa Občianskeho zákonníka).
[1]https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=476589
[2]Cirák a kol., 2008, s. 323