V zahraničí sú energeticky efektívne domy už štandardnou formou výstavby, pretože v sebe spájajú energetickú úspornosť, ochranu životného prostredia, kvalitu stavebných konštrukcií a vysoký obytný komfort. Základným kritériom, podľa ktorého je možné rozdeliť kategóriu energeticky efektívnych domov do niekoľkých skupín, je spotreba tepla na vykurovanie. Zatiaľ, čo bežný dom dosahuje energetickú spotrebu 100 až 195 kWh/m2, energeticky úsporné domy majú túto spotrebu niekoľkonásobne nižšiu. Nižšie sú uvedené základné typy týchto domov so stručnou charakteristikou.
Energeticky úsporný dom – Ročná spotreba tepla 50-80 kWh/m2
Energeticky úsporné domy patria dnes aj na Slovensku k bežnému štandardu. V podstate všetky novostavby môžu dosiahnuť úroveň energeticky úsporného domu. Oproti klasickému domu má lepšie tepelnoizolačné vlastnosti obvodového plášťa, kvalitné zasklenie umožňuje využívať solárne zisky, môže mať aplikované aktívne solárne prvky (napr. slnečné kolektory) a vykurovací systém s vysokou mierou úspor v porovnaní so štandardnými systémami (kotol s vysokou účinnosťou, vhodne zvolené vykurovacie telesá).
Nízkoenergetický dom – Ročná spotreba tepla 15 – 50 kWh/m2
Nízkoenergetické domy často využívajú nízkopotenciálový zdroj tepla, napríklad tepelné čerpadlo. Môžu mať riadené vetranie s rekuperáciou tepla z odpadového vzduchu. Ročná potreba tepla do 50 kW/m2zodpovedá spotrebe 5m3 na m2 zastavanej obytnej plochy ročne. Na Slovensku tieto parametre spĺňa len malé množstvo domov. Dôležitá je veľmi kvalitná tepelná izolácia obvodového plášťa, aktívne aj pasívne využívanie solárnej energie a nízkoteplotný vykurovací systém (stenové, alebo podlahové vykurovanie).
Energeticky pasívny dom – Ročná spotreba tepla 0 – 15 kWh/m2
Energeticky pasívny dom svojim obyvateľom poskytuje maximálnu tepelnú pohodu a zároveň prostredníctvom nevyhnutného systému riadeného vetrania vytvára aj vynikajúcu kvalitu ovzdušia v interiéri. Pasívne domy nemajú bežne využívaný vykurovací systém. Na pokrytie tepelnej spotreby stačia pasívne energetické zdroje (teplo z prenikajúcich slnečných lúčov, teplo vyžarované elektrospotrebičmi, telesné teplo obyvateľov domu) a riadené vetranie s rekuperáciou tepla z odpadového vzduchu. Vďaka nízkym tepelným stratám pasívneho domu stačí aj počas extrémne chladných dní len malý doplnkový zdroj tepla. Systém pasívneho domu je dosiahnutý vďaka dokonale tesnému obvodovému plášťu (testuje sa skúškou tesnosti Blower door test). Výstavba energeticky pasívnych domov je považovaná za najperspektívnejšiu možnosť zníženia energetickej náročnosti stavieb. Pasívne domy sú najviac rozšírené v Nemecku, Švajčiarsku a Rakúsku. Náklady na výstavbu pasívneho domu sú pritom len o 15-30% vyššie ako pri štandardnej výstavbe.
Nulový dom – Vyrobená energia = spotrebovaná energia
Nulové domy sa vyznačujú vyrovnaným pomerom vyrobenej a spotrebovanej energie. Tieto domy však na svoju prevádzku používajú pomerne nákladné technologické vybavenie, v dôsledku čoho sa stráca ekonomická efektivita prevádzky nulového domu. Nulové domy tak vo svete fungujú zatiaľ len ako experimentálne stavby.
Teoretický vývoj sa od nulových domov posúva do roviny výskumu možností výstavby plusových domov. Tieto domy by mali v budúcnosti vyprodukovať viac energie, ako spotrebujú. V prípade vytvorenia súboru obdobne riešených budov so spoločnou výrobou energie z obnoviteľných zdrojov vzniká nulová, alebo energeticky pozitívna zástavba.
