V zmysle zákona o dani z príjmov daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za daný rok nemusí podať akákoľvek fyzická osoba, ktorej zdaniteľný príjem za rok 2015 je rovný alebo nižší ako 1 901,67 EUR (polovica nezdaniteľnej časti na daňovníka 3803,33 EUR). V praxi môže nastať niekoľko situácií, kedy je však v prípade nízkeho či nulového príjmu čosi urobiť – a v niektorých prípadoch to môže byť aj v prospech daného daňovníka. Uvedené situácie sa týkajú len fyzických osôb.
SZČO s nízkymi či nulovými príjmami
Ak sa jedná o fyzickú osobu – podnikateľa – teda SZČO, ktorá je registrovaná na daňovom úrade, t.j. má pridelené DIČ – je veľmi pravdepodobné, že práve z titulu registrácie bude príslušná správkyňa na daňovom úrade daňové priznanie očakávať. Ak priznanie do zákonného termínu nepríde, zašle správkyňa podnikateľovi výzvu na jeho podanie. A na túto zas podnikateľ bude musieť odpovedať v zmysle “za príslušný rok som dosiahol iba vo výške …. EUR, preto v zmysle ustanovenia § 32 ods. 1 zákona o dani z príjmov nie som povinný podať daňové priznanie”. Načo si však situáciu komplikovať? Postup v takejto situácii síce zákon nešpecifikuje (a vzhľadom na nejednoznačnosť by mohol). V praxi sa však takýmto SZČO odporúča podať práve čestné vyhlásenie, t.j. pár riadkový list, v ktorom svojmu daňovému úradu oznámite práve to, že ste nedosiahli zákonnú výšku príjmov na podanie priznania. A to ešte v termíne na podanie daňového priznania – t.j. do 31. marca nasledujúceho roku.
Pozor: do sumy 1 901,67 EUR sa počítajú iba “hrubé” príjmy, teda určite nie rozdiel medzi príjmami a výdavkami. Ak ste napr. dosiahli príjmy 2 000 EUR a reálne výdavky boli napr. 1 700 EUR, daňové priznanie podať musíte. Rovnako aj v prípade, ak je:
SZČO v strate
Ak podnikateľ z rôznych dôvodov uplatňuje reálne výdavky aj pri nízkom príjme (napr. s cieľom neskoršieho odpočítania straty či kvôli zdaneniu dotácie), môže sa mu v daňovom priznaní “podariť” strata. V tomto prípade je daňové priznanie povinný podať tak či tak. Teda aj v prípade, ak sú príjmy nižšie ako 1 901,67 EUR.
Nízky príjem, z ktorého bola zrazená daň
Ak ide o fyzickú osobu, ktorá síce nie je podnikateľom, ale takéto príjmy dosiahla, daňové priznanie podať skutočne nemusí. Môže to však byť pre ňu výhodné. Napr. ak bola zamestnaná iba pár mesiacov v roku prípadne pracovala na dohodu a zamestnávateľ jej zrazil preddavok na daň. Podaním daňového priznania ho môže získať späť – v ňom si totiž uplatní celoročný nárok na nezdaniteľnú časť.
Príklad: Jozef pracoval ako študent na dohodu v apríli až júli 2015, celkový príjem za obe mesiace bol v sume 1 800 EUR a iné príjmy v r. 2015 nemal. Z jednotlivých odmien zrazil zamestnávateľ preddavky na daň z príjmov v celkovej sume 100 EUR. Ak sa Jozef rozhodne dobrovoľne podať daňové priznanie za rok 2015 – aj napriek tomu, že vzhľadom na výšku príjmu ho podať nemusí – po odpočítaní nezdaniteľnej časti na daňovníka v plnej sume (3 803,33 EUR) je jeho základ dane nulový. Preddavky v sume 100 EUR sa tak stanú preplatkami, ktoré Jozefovi daňový úrad vráti.
Vyšší príjem, z ktorého bola zrazená daň
Autori prípadne iné fyzické osoby môžu aj celoročne poberať príjmy, ktoré sú zdanené zrážkou už pri zdroji. Takéto príjmy sa zrazením dane považujú za zdanené a teda daná fyzická osoba ich už nemusí nikde uvádzať. Teda aj v prípade, že takéto celoročné príjmy dosiahli napr. sumu 20 000 EUR, nie sú povinní podať daňové priznanie a ani nič navyše (okrem dane ani odvody) platiť.
Oslobodená suma zdaniteľný príjem znižuje
Zákon o dani z príjmov oslobodzuje pri každej jednej fyzickej osobe 500 EUR ročne pri niektorých druhoch príjmov – ide napr. o príležitostné príjmy či príjmy z prenájmu. Týchto oslobodených 500 EUR sa do zdaniteľných príjmov nepočíta. Ak teda napr. prenajímateľ dosiahol za rok 2015 príjmy z prenájmu v sume 2 200 EUR a zároveň nevykázal stratu (pri príjmoch z prenájmu je možné uplatniť len reálne výdavky), zdaniteľným príjmom je iba suma 1 700 EUR. Takýto daňovník nie je povinný podať daňové priznanie.Všetky uvedené príjmy tak legálne nezdaní.
