Firmy, ktoré vedú podvojné účtovníctvo, sú povinné náklady a výnosy účtovať do období, s ktorými vecne a časovo súvisia. Dodržanie tohto pravidla sa okrem iného dosahuje časovým rozlíšením – týmto spôsobom sa príslušný náklad a výnos dostane v správnej sume do príslušného roku a zabezpečí sa tak okrem iného “verný a pravdivý obraz” o finančnej situácii danej firmy. K pravidlám pre časové rozlišovanie pribudlo od januára 2014 jedno zjednodušenie. V článku vysvetlím základné všeobecné princípy, tohtoročnú novinku ako aj otázky s ňou spojené.
Čo je to “časové rozlíšenie”?
Vo firemnej praxi sa často stáva, že sa určitý účtovný prípad vzťahuje na niekoľko účtovných období, resp. rokov. Častým príkladom môže byť predpis poistného na automobil – firma ho dostane v auguste 2014, pričom sa však fakturovaná suma poistného vzťahuje na obdobie od augusta 2014 do júla 2015. V podvojnom účtovníctve nie je vo väčšine prípadov možné príslušnú sumu zaúčtovať do nákladov roku 2014, ale účtovná jednotka (t. j. podvojnému účtovníctvu podliehajúca firma) ju je povinná čo najpresnejšie rozdeliť do príslušných rokov. Sumu prislúchajúcu roku 2014 zaúčtuje priamo do účtovných (a za určitých okolností aj daňových nákladov) roku 2014, sumu prislúchajúcu do roku 2015 zaúčtuje na preklenovacom účte časového rozlíšenia. Neskôr – v roku 2015 – ju z neho dostane, resp. rozpustí priamo do bežných nákladov roku 2015.
Kedy časovo rozlišovať?
Podľa Postupov účtovania pre podvojné účtovníctvo je firma povinná časovo rozlíšiť náklad/výnos, ak sú súčasne splnené 3 podmienky:
- je známy vecný obsah účtovného prípadu,
- je určená suma účtovného prípadu,
- je určené obdobie, ktorého sa účtovný prípad a suma týkajú.
V opačnom prípade – ak napríklad nie je možné presne určiť príslušné obdobie – sa príslušný náklad/výnos nerozlíši a do účtovných i daňových nákladov/výnosov firmy vstúpi v plnej sume v roku, v ktorom bol vynaložený/zinkasovaný.
Čo sa časovo rozlišuje?
V základných definíciách sa zakaždým opakuje pojem “náklady a výnosy”. Časovo sa však rozlišujú účtovné prípady v týchto kategóriách:
- náklady budúcich období (účty 381 a 382) – výdavok bol vynaložený v bežnom období, náklad však patrí do budúceho obdobia (napr. nájomné vopred platené nájomcom či poistenie automobilu platené vopred)
- výnosy budúcich období (účet 384) – príjem bol zinkasovaný v bežnom období, výnos však patrí do budúceho obdobia (napr. vopred inkasované nájomné na strane prenajímateľa)
- výdavky budúcich období (účet 383) – náklad patrí do bežného roka, výdavok však bude vynaložený v budúcom období (napr. poplatky za decembrové transakcie na platobnom termináli, ktoré si banka stiahla v januári nasledujúceho roka)
- príjmy budúcich období (účet 385) – výnos patrí do bežného roka, príjem bude zinkasovaný v budúcom období (napríklad vyúčtovanie energií na strane prenajímateľa, fakturované nájomcovi až v prvých mesiacoch nasledujúceho roka)
Príklad – vopred platené nájomné ako náklad budúcich období
Pre ilustráciu princípu časového rozlíšenia uvediem jednoduchý príklad pre náklady budúcich období. Firma A (nájomca) platí firme B (prenajímateľovi) nájomné štvrťročne. Dňa 01. 11. 2013 dostala firma A faktúru na nájomné za obdobie 01. 11. 2013 do 31. 01. 2014 v sume 1 500 EUR bez DPH.
Vzhľadom na to, že sú splnené kritériá pre časové rozlíšenie (je známa suma, obdobie ako i vecný obsah účtovného prípadu), firma A vopred platené nájomné časovo rozlíši:
Sumu 1 500 EUR vzťahujúcu sa na obdobie 92 dní, rozdelí na 2 sumy pre 2 rôzne obdobia:
- 994,57 EUR – t. j. nájomné vzťahujúce sa na november a december 2013 – zaúčtuje do nákladov roka 2013 (518/321)
- 504,43 EUR – t. j. nájomné vzťahujúce sa na január 2014 – zaúčtuje do nákladov budúcich období (381/321). Suma 504,43 EUR sa tak nedostane do nákladov roka 2013, ale zostane na preklenovacom účte časového rozlíšenia 381. V roku 2014 – teda v roku, do ktorého vecne a časovo patrí – ju firma A preúčtuje do nákladov roka 2014 zápisom 518/381.
Podobne postupuje aj firma B (prenajímateľ) – fakturovanú sumu 1 500 EUR však rozúčtuje prostredníctvom účtu 384 – Výnosy budúcich období.
Novinka: zmiernenie pravidiel od januára 2014
V § 56 Postupov účtovania pre podvojné účtovníctvo, ktorý postup a pravidlá pre časové rozlíšenie podrobnejšie upravuje, pribudol s účinnosťou od 1. januára 2014 nový odsek 14:
“Na účtoch časového rozlíšenia sa neúčtuje, ak ide o nevýznamné sumy výnosov a nákladov a zároveň ide o každoročne sa opakujúce plnenia, napríklad náklady na telefónne poplatky, poplatky za odpad, predplatné.”
Inými slovami: za určitých okolností nie je firma/účtovná jednotka povinná náklady a výnosy časovo rozlišovať, a to aj za cenu, že tak nebudú správne účtované do obdobia, s ktorým súvisia a informácie poskytnuté v účtovníctve a účtovnej závierku nebudú “pravdivé a verné”. Firmy tak dostali akúsi možnosť zjednodušenia práce, keďže niektoré druhy účtovných prípadov zaúčtujú o čosi jednoduchším účtovným zápisom bez nutnosti ich sledovania do ďalších rokov.
Problémy v praxi však môže spôsobiť pomerne nepresná a vágna definícia prípadov, kedy možno časové rozlíšenie vynechať. Citovaný odsek uvádza 2 podmienky:
- ide o nevýznamné sumy nákladov a výnosov – hranicu významnosti si každá firma stanoví v internej smernici, pričom orientačne môže vychádzať z pravidla uvedeného v § 17 ods. 9 zákona o účtovníctve: “Informácia sa považuje za významnú, ak by jej neuvedenie v účtovnej závierke alebo jej chybné uvedenie v účtovnej závierke mohlo ovplyvniť úsudok alebo rozhodovanie používateľa.” Inými slovami: suma „významnosti“ závisí od konkrétnych parametrov danej firmy – od výšky a štruktúry výnosov, nákladov, prípadne majetku – a jej suma je teda v každej firme rozdielna. Možným vodítkom je pomer danej sumy k celkovému číslu – napr. celkové ročné náklady firmy sú 10 000 EUR a nevýznamnú sumu si účtovná jednotka stanoví na 100 EUR.
- ide o každoročne opakujúce sa plnenia – citovaný odsek vymenúva tri príklady, pričom však nie je jasné, čo všetko ďalšie možno pod pojem “každoročne sa opakujúce plnenia” skryť. Možno časovo nerozlišovať napríklad fakturované plnenia síce v nevýznamných sumách, pričom ich však firma fakturuje desiatkam odberateľov? Z tohto dôvodu by sa zo strany Finančnej správy hodilo podrobnejšie metodické usmernenie, ako si danú zmenu v praxi vykladať.
