Stalo sa už pravidlom, že s každým Novým rokom začínajú platiť aj nové daňové pravidlá zdaňovania príjmov podnikateľov. Inak to nebolo ani teraz. A potvrdilo sa tiež rokmi overené, že pozitívnych zmien je minimum. Pozitívnych v tom zmysle, že by sa hlavný daňový zákon sprehľadnil, zjednodušil a odbúrali by sa výnimky.
Zo zmien v novele zákona o dani z príjmov je jasné, že takýto cieľ ministerstvo financií pri jeho príprave nesledovalo. Motívom bolo najmä zvýšenie výberu daní od podnikateľov a firiem. Do rozpočtu má tento rok na základe zákona pribudnúť takmer 260 miliónov eur.
Čo pribudne v štátnej kase, to ubudne z príjmov podnikateľov. Novela zákona o dani z príjmov totiž zásadne obmedzuje možnosti znižovať základ dane výdavkami. Niektoré výdavky si už uplatniť nebudú môcť, iné zase daniari obmedzia.
Výdavky až po zaplatení a postupne
Mnohé výdavky si bude môcť dať podnikateľ do základu dane až po ich zaplatení. Náklady na poradenské a právne služby, sprostredkovateľské provízie či marketingové štúdie a prieskumy trhu bude musieť podnikateľ zaplatiť do konca roka, aby si ich mohol dať do nákladov v tom roku.
Sprostredkovateľskú províziu si prijímateľ služby už môže od januára uplatniť najviac do výšky 20 percent z hodnoty sprostredkovaného obchodu, a to len po zaplatení, bez ohľadu na to, či budú uhrádzané fyzickej alebo právnickej osobe.
Výdavky na získanie noriem a certifikátov si podnikateľ už nemôže dať do nákladov naraz, ale počas doby ich platnosti, maximálne 36 mesiacov počnúc mesiacom, v ktorom boli zaplatené. Ak majú platnosť dlhšiu ako 36 mesiacov, zahrnú sa rovnomerne počas doby 36 mesiacov.
Náklady za služby a dodávky od dodávateľov z nezmluvných štátov môžu ísť do daňových nákladov až po ich zaplatení a po zrazení zrážkovej, 35-percentnej dane.
Firmy si budú musieť dať väčší pozor na nevyfakturované dodávky. Ak spotrebujú službu alebo tovar od dodávateľa, ale nebudú mať od neho ešte faktúru a náklad na konci roka zaúčtujú ako nevyfakturovanú dodávku, nebudú ju môcť dať do daňových nákladov.
„Poriadok“ sa ministerstvo snažilo dať do účtovania reklamných predmetov. V jednom odseku zákona tak súčasne pribudol ďalší limit, ako aj výnimka. Tabakové výrobky a alkoholické nápoje už nie sú daňovo uznateľným reklamným predmetom v hodnote neprevyšujúcej 17 eur. Neplatí to však u podnikateľov, u ktorých je ich výroba hlavným predmetom činnosti. Limit je, že výdavky na víno bude možné zahrnúť najviac do úhrnnej výšky 5 percent základu dane.
Výdavky na nájomné za prenájom hmotného majetku a nehmotného majetku budú daňovo uznané, až keď budú zaplatené. Ak bude nájomné zaplatené fyzickej osobe, bude sa časovo rozlišovať.
Zmluvné pokuty, úroky z omeškania a pohľadávky
Zmluvné pokuty alebo úroky z omeškania už nie sú pre dlžníka daňovým výdavkom. Nelogickým paradoxom je, že veriteľ ich má naďalej v daňových príjmoch.
Zo zaplatenej provízie za vymáhanie pohľadávky sa už daňovo uzná len 50 percent z vymoženej pohľadávky.
Jedno pozitívum
Ak obchodník bezodplatne odovzdá zásoby nepredaných potravín Potravinovej banke Slovenska, považuje sa to už za daňový výdavok. A to bez ohľadu na to, či sa cena týchto potravín pred uplynutím doby ich trvanlivosti postupne znižovala. Problematiku bezodplatného dodania tovaru rieši aj zákon o dani z pridanej hodnoty. Platiteľ DPH, ktorý daruje Potravinovej banke Slovenska potraviny, pri obstaraní ktorých si odpočítal daň a neprekročí pritom zákonom stanovenú hranicu pre hodnotu jedného darovaného kusu tovaru (17 eur), nie je povinný z toho odviesť daň do štátneho rozpočtu.
Podnikateľ musí mať o odovzdaní potravín doklad. Inak si do daňových výdavkov môže zahrnúť obstarávaciu cenu zásob tovaru s dobou trvanlivosti len vtedy, ak preukáže, že pred uplynutím doby spotreby jeho cenu postupne znižoval. Môže tak urobiť napríklad internou smernicou, z ktorej bude zrejmé kedy, v akej výške a za akých podmienok znižoval cenu tovaru. A práve to môže byť problém. Nie je jasné, ako sa budú preukazovať opatrenia na podporu predaja a čo je postupné znižovanie ceny. Ak obchodník zníži cenu potravín iba raz o 90 percent, tak to nie je postupné znižovanie a náklad mu daniari neuznajú.
Zastavené a zrušené investície a rezervy
Podnikateľský plán firmy skrachuje. Takýto podnikateľ to pocíti na odpisoch nákladov. Ak firma napríklad pozastaví stavbu skladu, dovtedy vynaložené náklady na sklad nebude môcť odpísať naraz, ale len rovnomerne a počas troch rokov. Rovnaký postup sa uplatní aj pri zmarenej investícii od ktorej odskočí obchodný partner.
Daňovým výdavkom už po novom nie je tvorba rezerv na nevyfakturované dodávky a služby, na zostavenie, overenie, zverejnenie účtovnej závierky a výročnej správy a na zostavenie daňového priznania.
Výdavky osobnej spotreby
Pôvodne ministerstvo pripravilo osobitný zoznam majetku v prílohe zákona, podľa ktorého bol podnikateľ povinný uplatniť si pri zaradenom majetku len 80 percent. Ide o majetok, ktorý podnikateľ môže súčasne využívať v podnikaní a aj súkromne – napríklad fotoaparáty, kamery, spotrebiče do domácnosti, ale aj auto.
Napokon tento zoznam zo zákona vypadol, to však neznamená, že v uplatňovaní výdavkov „súkromného charakteru“ je všetko jednoznačné. Z novely vypadla príloha so zoznamom majetku, pribudol však paragraf 19, ktorý hovorí o dvoch spôsoboch uplatňovania výdavkov – buď v preukázateľnej výške alebo vo výške 80 percent, ak podnikateľ majetok využíva aj súkromne.
Podnikateľ si už môže vybrať jeden z dvoch variantov uplatňovania výdavkov na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku, ktorý má charakter osobnej spotreby. Môže si účtovať paušálne výdavky vo výške 80 percent, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné účely, alebo si dá do účtovníctva celý majetok. V tomto prípade však bude musieť daniarom preukázať, že ho skutočne používa len v podnikaní. Kolízia môže vzniknúť pri uplatnení paragrafu, ktorý upravuje účtovanie pohonných látok pri aute. Veľa podnikateľov, ktorí majú auto v obchodnom majetku využíva možnosť účtovať si 80 percent z pohonných látok. Podnikateľ tak nemusí viesť knihu jázd. Otázka je, či musí v prípade, ak uplatňuje paušál na benzín, krátiť aj ostatné výdavky – napríklad poistné, na kúpu pneumatík, poplatky v servise či odpisy. Sú názory, že tieto dve veci spolu nesúvisia a teda to, že ak účtuje benzín na paušál automaticky neznamená, že auto používa v podnikaní len na 80 percent. Podnikateľ teda nemusí krátiť na 80 percent aj ostatné výdavky, ktoré má s autom.
Odpoveď na túto otázku, ale aj mnohé iné, dá asi až prax daniarov pri kontrole daňových výdavkov. Už dnes je však jasné, že schválené znenie vytvára neistotu, v akej výške sa majú teda uplatňovať výdavky.
