#spolutodame #skrosomdoma
Neplynutie lehôt v čase krízovej situácie platí aj pre zákonné lehoty alebo lehoty určené súdom na vykonanie procesného úkonu. Súd však v niektorých prípadoch môže určiť, že pravidlá o neplynutí procesných lehôt nepoužije. O aktuálnych zmenách v oblasti justície hovorí JUDr. Adam Leško.
Zákon č. 62/2020 Z.z. – Procesné lehoty
V zmysle dôvodovej správy [1] zákona č. 62/2020 o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa opatrenie v ustanovení § 2 ods. 1 zameriava na procesné lehoty na strane účastníkov konania a strán v konaní, ktoré sú ustanovené zákonom (najmä procesné predpisy) alebo určené priamo súdom na vykonanie určitého procesného úkonu. Aj v týchto prípadoch bude platiť, že tieto lehoty nebudú do 30. apríla 2020 plynúť.
Čo sú to procesné lehoty na strane účastníkov konania a strán v konaní?
Procesnou lehotou v zmysle ust. § 117 CSP je ustanovený časový úsek určený súdom alebo zákonom na vykonanie úkonu.
Na základe presne stanovenej definície procesnej lehoty je možné vyvodiť, že procesná lehota môže byť ustanovená priamo zákonom, ako napríklad lehota na podanie odporu, lehota na podanie odvolania, lehota na podanie sťažnosti proti uzneseniu.
Zmyslom procesnej lehoty je, že ide o lehoty na vykonanie procesného úkonu subjektom konania počas a v rámci prebiehajúceho civilného konania. Ide o úkony v základnom konaní, opravné prostriedky a úkony v rámci opravných konaní.
Pri procesných lehotách právna úprava zákona č. 62/2020 Z.z. umožňuje súdu určiť, ak je vec z dôvodu ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti, slobody alebo značnej škody strany alebo účastníka konania neznesie odklad, že sa vyššie uvedené pravidlá o neplynutí procesných lehôt nepoužijú a súčasne je súd oprávnený určiť novú primeranú lehotu. Zákon umožňuje súdu za splnenia mimoriadnych okolností vzniknutých ešte zo závažnejších dôvodov ako je šírenie nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 v konkrétnej veci posúdiť, že vec v takom prípade neznesie odklad a s ohľadom na princíp proporcionality sa neaplikuje ustanovenie o predĺžení procesných lehôt podľa tohto zákona. V praxi to bude znamenať, že sa aplikuje pôvodná lehota, prípade súd určí novú lehotu.
Základné delenie procesných lehôt
Z vyššie uvedenej definície je zrejme delenie procesných lehôt:
1. Zákonné procesné lehoty
Zákonné lehoty sú pevne (fixne) stanovené v jednotlivých ustanoveniach CSP. Pre zákonnú procesnú lehotu je charakteristické, že ak CSP určite zákonnú lehotu (napr. lehota na podanie odporu proti platobnému rozkazu 15 dní od doručenia), je strana sporu ako aj konajúci súd viazaný touto lehotou.
Súd nemôže predĺžiť zákonnú procesnú lehotu určenú zákonom na návrh účastníka alebo z vlastnej iniciatívy.
Príklad zákonnej procesnej lehoty podľa § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z.z.:
Spoločnosti XY je dňa 14. 4. 2020 doručený platobný rozkaz vydaný v upomínanom konaní ako elektronický úradný dokument podľa zákona o e-Governmente do elektronickej schránky. Dňa 15. 4. 2020 platobný rozkaz spoločnosť XY prevezme.
Štandardne ma spoločnosť XY, ako žalovaný 15 dní od doručenia platobného rozkazu v zmysle § 265 CSP, právo podať včasný a vecne odôvodnený odpor. V tomto prípade by bolo posledným dňom na podanie odporu 30. 4. 2020.
Aktuálna zmena spôsobila to, že posledným dňom na podanie odporu nie je deň 30. 4. 2020, ale nastane deň 15. 5. 2020 (o obdobie od 16. 4. 2020 do 30. 4. 2020 sa predĺži zákonná procesná lehota).
2. Sudcovské procesné lehoty
Sudcovskú lehotu naopak určuje súd na vykonanie určitého úkonu a CSP ju neurčuje vôbec alebo len limity a podmienky sudcovskej lehoty.
V uvedenom prípade sú možnosti:
(i) zákon ukladá súdu povinnosť určiť strane sporu na vykonanie konkrétneho procesného úkonu lehoty a zároveň určuje minimálnu dĺžku tejto lehoty, napríklad.:
- Výzva strane sporu na doplnenie alebo opravu podania (§ 128 CSP)
- Výzva protistrane na vyjadrenie k odvolaniu (§ 373 ods. 3 CSP)
- Výzva protistrane na vyjadrenie k dovolaniu (§ 436 ods. 3 CSP)
(ii) zákon ukladá súdu povinnosť určiť strane sporu lehotu na vykonanie konkrétneho procesného úkonu, pričom neobsahuje jej bližšie určenie, napríklad:
- Výzva na vyjadrenie k žalobe (§ 167 ods. 2 CSP)
- Výzva na podanie repliky (§ 167 ods. 3 CSP)
- Výzva na podanie dupliky (§ 167 ods. 4 CSP)
- Zloženie preddavku na trovy konania (§ 253 CSP)
(iii) zákon výslovne umožňuje súdu stanoviť strane sporu lehotu na vykonanie úkonu a bližšie ju neurčuje, napríklad:
- Možnosť súdu určiť strane sporu dodatočnú lehotu na splnenie povinnosť tvrdenia a dôkaznej povinnosti (§ 184 ods. 4 CSP).
- Určenie lehoty na podania žaloby vo veci samej pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania (§ 336 ods.1 CSP).
(iv) zákon procesné situácie, v ktorých zákon otázku určenia lehoty na vykonanie procesného úkonu súdom priamo neurčuje, napríklad:
- Prerušenie alebo odročenie pojednávania za účelom uzavretia zmieru.
Príklad sudcovskej procesnej lehoty podľa § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z.z.:
Spoločnosti XY ako žalovanému, bola dňa 9. 4. 2020 doručená žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ako elektronický úradný dokument podľa zákona o e-Governmente do elektronickej schránky. Dňa 10. 4. 2020 žalobu spolu s prílohami a výzvou príslušného súdu spoločnosť XY prevzala.
Príslušný súd výzve spoločnosť XY ako žalovaného na vyjadrenie k žalobe v zmysle ust. § 167 CSP do 20 dní od doručenia žaloby spolu s prílohami. V tomto prípade by bolo posledným dňom na vyjadrenie 30. 4. 2020.
Aktuálna zmena spôsobila to, že posledným dňom na podanie odporu nie je deň 30. 4. 2020, ale deň 20. 5. 2020 (o obdobie od 11. 4. 2020 do 30. 4. 2020 sa predĺži sudcovská procesná lehota).
