Ako všetky odbory ľudskej činnosti aj stavebníctvo prechádza vývojom. Dnes už pre nás dom nie je len úkrytom pred nepriaznivými prírodnými podmienkami, vyžadujeme od neho stále viac. Nie je pre nás dôležitá iba funkčnosť a estetika, ale čoraz viac ľudí chce, aby bol ich dom v súlade s prírodou. Environmentálne dôsledky domu sa dostávajú do popredia nášho uvažovania o budúcej stavbe. Zmena sa netýka iba použitých materiálov, ale aj celkového navrhovania, kedy premýšľame o kvalite vnútorného prostredia, šetrnom využívaní zdrojov a energií. Chceli by sme, aby boli materiály v čo najväčšej miere prírodné, obnoviteľné, recyklovateľné a aby s ich výrobou, užívaním a obchodom bolo spojené minimálne množstvo vyprodukovaných emisií a spotrebovanej energie. Tento článok je úvodom nového seriálu o ekologickom stavebníctve, ktorého ďalšie časti nájdete na tomto blogu v priebehu nasledujúcich mesiacov.
Ekologické stavebníctvo reaguje na dnešný, nie veľmi priaznivý, stav prírody. Súčasná architektúra je najväčšou ekologickou stopou našej civilizácie. Prevádzka budov spotrebováva približne 38 % energie. Optimalizáciou stavebných postupov je pritom možné znížiť zaťaženie prírody až o 50 – 80 %. K ďalšej spotrebe energie (s touto spotrebou energie je taktiež spojené zodpovedajúce množstvo emisií CO2) a poškodeniu všetkých zložiek životného prostredia dochádza pri výstavbe budov, pri výrobe stavebných materiálov a ich doprave na veľké vzdialenosti, a tiež pri likvidácii budovy.
Prírodu je nutné pred týmito škodlivými činnosťami chrániť. Vzniká tak koncepcia trvale udržateľného rozvoja, ktorej cieľom je zabezpečiť základné životné potreby súčasného človeka bez ohrozenia potrieb budúcich generácií zachovaním rôznorodosti prírody a prirodzenej funkcie ekosystémov.
Trvalo udržateľná výstavba
Koncepcia trvale udržateľného rozvoja sa od deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia zameriava aj na trvale udržateľnú výstavbu. Ako uvádza Agenda 21 (komplexný programový dokument OSN a jeden zo základných textov trvalo udržateľného rozvoja): „Udržateľná výstavba predstavuje vývoj stavebníctva smerom k dosiahnutiu trvale udržateľného rozvoja spoločnosti z hľadiska sociálneho, environmentálneho aj ekonomického. Táto koncepcia by mala byť v čo najväčšom súlade s miestnou kultúrou, klimatickými podmienkami, stavebnými tradíciami a úrovňou priemyselného vývoja. Princípy trvalo udržateľného rozvoja by sme mohli aplikovať na oblasť stavebníctva nasledovne:
Sociálny princíp v stavebníctve – zodpovednosť za ochranu života a zdravia ľudí priamo v budovách, v ich okolí a v celom procese výroby stavebných materiálov, výstavby a prevádzky budov, vrátane zachovanie kultúrnych a sociálnych hodnôt. To má vplyv na:
- kvalitu a funkčnosť vnútorného prostredia,
- kvalitu vonkajšieho prostredia okolia budovy,
- bezpečnosť vnútorného a vonkajšieho prostredia budovy,
- sociálnu štruktúru, spoločenské aktivity a zamestnanosť,
- ochranu kultúrneho dedičstva.
Environmentálny princíp v stavebníctve – výstavba, prevádzka a s tým spojená spotreba energie v budovách má za následok znečistenie, poškodenie ozónovej vrstvy a globálne otepľovanie. Možnosti ako im predchádzať sú:
- úspory energií,
- efektívne využívanie materiálov,
- zníženie emisií odpadov,
- zníženie spotreby kvalitnej pitnej vody,
- efektívne využívanie pôdy.
Ekonomický princíp v stavebníctve – udržateľný prístup pri projektovaní a výstavbe prináša nižšie nároky na prevádzku budov, ktoré je možné dosiahnuť pomocou:
- optimalizácie nákladov na realizáciu,
- optimalizácie prevádzkových nákladov,
- zaistenia dlhodobej životnosti,
- podpory miestnej ekonomiky a zamestnanosti.
Postupy ekologického stavebníctva
Výber a skladba konštrukčných prvkov a technológií musí rešpektovať požiadavky na vysokú funkčnú kvalitu v rámci dlhodobej životnosti objektu. Výstavba by sa preto mala riadiť týmito postupmi:
Využívanie obnoviteľných zdrojov energie – alternatívne zdroje energie
Patria medzi ne: veterná, vodná, slnečná, geotermálna energia a energia biomasy. Tieto zdroje energie nie sú nové, novým je iba poznanie, že sú z dlhodobého hľadiska jedinou možnosťou spoľahlivého získavania energie, ktorá je zároveň šetrná k životnému prostrediu.
Znižovanie spotreby energie – energeticky úsporné domy.
Základným technickým kritériom udržateľnej výstavby je minimalizácia potreby energie na prevádzku objektu, predovšetkým na vykurovanie a prípravu teplej vody;
Využívanie obnoviteľných surovín – prírodné materiály.
Napríklad drevo a výrobky z dreva majú špeciálne postavenie v modernom stavebníctve. Regulovaným využívaním dreva sa dá znížiť spotreba neobnoviteľných materiálových zdrojov, ako sú napríklad oceľ, kamenivo, cement a podobne;
Využívanie druhotných recyklovateľných surovín – alternatívne materiálové a konštrukčné riešenia.
Do tejto oblasti spadá množstvo netradičných konštrukčných princípov ako napríklad použitie nepálenej hliny, slamy, objekty chránené zeminou a podobne;
Uprednostňovanie modernizácie a rekonštrukcie pred demoláciou – obnova stavebných objektov.
Budovy ktoré prestali plniť svoju úlohu predstavujú obrovskú hodnotu a potenciál pre ďalšie využitie. Neplatí to iba pre rozsiahle priemyselné komplexy, ale aj pre historicky a architektonicky hodnotné rodinné domy.
Pre dosiahnutie trvalo udržateľnej výstavby je potrebné tieto princípy skĺbiť do jedného celku – obytnej budovy. Zabezpečí sa tak nielen lepšie a zdravšie životné prostredie, ale aj veľmi kvalitný obytný priestor s jedinečnou vnútornou klímou.
Mnohí architekti sa snažia zakomponovať do svojich architektonických koncepcií aj ekologickú dimenziu, a to nielen ako nutné riešenie na zníženie prevádzkových nákladov daného objektu, ale ekologický koncept sa prejavuje už v samotnom architektonickom tvarosloví. Postupne sa tak vyvracajú tvrdenia, ktoré spochybňujú architektonické hodnoty a životaschopnosť ekologickej architektúry. Predovšetkým sú to pochybnosti o vzhľade, ktorý vôbec nemusí vybočovať od dizajnu klasickej výstavby, neistota v „nové“ materiály, ktoré sú však iba znovuobjavené a naši predkovia pomocou nich prežili veľa krásnych a zdravých rokov a navýšenie investícii. Je pravdou, že pri ekologickej architektúre sú prvotné náklady vyššie (10- 15%), ale táto investícia sa majiteľovi vráti jednak finančne (pri súčasných cenách energií v horizonte 12 až 15 rokov), zdravotne (použitie prírodných materiálov a obnoviteľných zdrojov energii samozrejme pozitívne vplýva na ľudí) a v neposlednom rade aj dobrým pocitom, že robíme niečo pre budúce generácie. A to by malo byť zmyslom všetkého čo robíme.
