Budúcnosť účtovníctva je svetlá s predpokladaným 7 % nárastom dopytu po službách, ktoré dnes účtovná sféra dodáva. Spôsob, akým účtovníci a účtovné firmy poskytujú svoje služby je a bude výrazne ovplyvnený technológiou. Automatizácia funkcií v účtovných postupoch už teraz zvyšuje rýchlosť a presnosť spracovania dokladov. Inými slovami – technológia uľahčuje prácu. Zároveň ju aj mení. Tieto zmeny nás nútia tvarovať a meniť naučené postupy, a najmä učiť sa pracovať s nástrojmi, ktoré sme doteraz nevyužívali. Technológia tak priamo ovplyvňuje pracovné miesta, dostupné na našom trhu a vzdelanie, ktoré získavame.
Ani Slovensko, ako rozvinutá krajina stredoeurópskeho priestoru, sa tomuto trendu nevyhne. Práve o budúcnosti účtovníctva a Slovenska sme sa rozprávali s futuristom, spisovateľom a vedcom Martinom Spanom, zakladateľom projektu #BuducnostSlovenska.
Vždy ma zaujímal globálny dopad AI na krajiny a pracovné trhy. Slovensko je jednou z krajín, ktoré budú najviac ovplyvnené novou technologickou revolúciou, ktorá sa nesie v znamení umelej inteligencie. Prečo je tomu tak?
Je to dané štruktúrou priemyslu a ľudí. Slovenské hospodárstvo sa zameriava na produkty s nižšou pridanou hodnotou, na ktoré sú potrební hlavne menej kvalifikovaní pracovníci v priemysle, ako montáž automobilov či elektroniky a ktorých automatizácia ľahšie nahradí. Na túto skutočnosť upozorňujú viaceré štúdie. Ďalším problémom je relatívne vysoká počítačová negramotnosť a nedostatok pracovníkov v IT.
Ako sa to v najbližších rokoch prejaví? A sme na to ako malá európska krajina pripravení?
Už v najbližších rokoch začnú vo zvýšenej miere zanikať nízko kvalifikované pozície. Na druhej strane vzniknú vysoko-kvalifikované, ako obsluha strojov či množstvo pracovných miest v IT. Žiadna krajina na takúto rýchlo premenu nie je dostatočne pripravená, ale krajiny s vyšším všeobecným vzdelaním obyvateľstva, kde väčšina ľudí už dnes pracuje v službách, sú menej zraniteľnejšie. Na Slovensku je nutná skorá reforma školstva a zvyšovanie počítačových zručností obyvateľstva.
Ako do tohto konceptu zapadá projekt #BuducnostSlovenska? Čo je jeho cieľom?
Projekt #BuducnostSlovenska má dva hlavné ciele. Prvý je zvýšiť na Slovensku záujem o technológie budúcnosti, ako AI, nanotechnológie a genetické inžinierstvo. Ďalším je dať ľuďom do ruky nástroje tak, aby ich práca nebola zautomatizovaná, ale práve oni boli tí, ktorí budú automatizovať. V konečnom dôsledku by sa každý na Slovensku mal naučiť aspoň základy počítačovej vedy a programovania. Získal som pre túto iniciatívu viaceré osobnosti pracujúce v oblasti technológii a influencerov, záujem podporiť projekt vyjadrilo aj ministerstvo hospodárstva. Ako jednu z prvých aktivít chystáme historicky prvú open-source knihu na Slovensku, ktorá bude o technológiách a budúcnosti, a bude zverejňovaná na www.martinspano.com/umelainteligencia.
Mnohé štáty spájajú svoje sily v spoločnom úsilí vyvíjať nové technológie najmä v oblasti umelej inteligencie a následne podporiť ich uplatnenie v rôznych odvetviach. Ako sa k tejto problematike stavajú štáty Európskej únie a Slovensko?
EÚ dala všetkým členským krajinám za úlohu vypracovať stratégiu pre rozvoj umelej inteligencie. Na Slovensku v tejto súvislosti vzniklo vlani v júni na pôde STUBA Slovenské centrum pre výskum AI. Európska komisia plánuje investovať do podpory rozvoja AI v rokoch 2021 – 2027 okolo 2,5 miliardy eur, z ktorých môže čerpať aj naša krajina.
“Umelá inteligencia je nástroj. Spôsob, ako ho použijeme, je našim rozhodnutím.“
Niektoré profesie pracujú s technológiami viac, iné menej. CEO spoločnosti IBM, Sam Lightstone sa vyjadril, že „umelá inteligencia nenahradí ľudí, ale ľudia, ktorí ju už používajú, nahradia tých, ktorí s ňou nepracujú.“ Dá sa s týmto tvrdením súhlasiť?
Dopad automatizácie na pracovný trh preberajú viaceré štúdie. Pravdepodobne najznámejšia z nich pochádza z roku 2013, podieľali sa na nej Michael Osborn a Carl Benedikt Frey a má názov “Budúcnosť práce: Ako veľmi ohrozí automatizácia jednotlivé povolania?” Z tejto štúdie vyplýva, že síce zanikne relatívne málo povolaní, ale množstvo ďalších bude automatizáciou výrazne zasiahnutých. To ale nemusí byť nevyhnutne zlé. Zoberme si také povolanie učiteľa. Obsahuje aktivity, ktoré má učiteľ rád, ako vysvetľovanie, tvorenie učiva a potom sú tu také, ktoré sú nevyhnutné, ako napr. kontrola testov, ktoré už ale nie sú také záživné. A práve tie menej záživné časti už za nejaký čas dokáže vykonávať AI, takže na tie zaujímavejšie zostane učiteľovi viac času. Kreativita, empatia a sociálna inteligencia sú totižto vlastnosti, ktoré ešte na veľmi dlhú dobu AI mať nebude. Ako správne v otázke spomínate, výhody na pracovnom trhu budúcnosti budú mať teda ľudia, ktorí si technológie budúcnosti lepšie osvoja a budú ich vedieť používať.
Akú konkurenčnú výhodu získa firma alebo účtovník, ak začne využívať nástroje AI?
Automatizácia procesov v účtovníctve zníži množstvo ľudských chýb v týchto procesoch a zároveň zvýši čas, ktorý budú môcť účtovníci venovať svojim klientom. AI umožní čítanie dokladov a faktúr, ich automatické zaúčtovanie a kategorizáciu. Zároveň z týchto vstupov vytvorí veľmi užitočné správy a analýzy, ktoré poslúžia účtovníkovi pri vytváraní stratégie pre jeho klientov. AI zároveň promptne identifikuje nepovolené čerpanie zdrojov, či iné výchylky z povoleného správania určeného politikou firmy.
Pozície účtovník, fakturant už bežne využívajú rôzne druhy softvérov a nástrojov umožňujúcich spracovávať veľké množstvo dát. Nastupujúca automatizácia mnohé pravidelne sa opakujúce úkony, ako evidovanie faktúr, dokáže už teraz robiť za človeka. Je na mieste obava z toho, že technológie úplne nahradia ľudí na pozícií fakturant/účtovník?
Účtovníci vykonávajú viaceré finančné funkcie firmy ako zhromažďovania, uchovávania a kontrolu záznamov, analýzu finančných operácii. Ďalej sú zodpovední aj za vkladanie údajov a zastávajú aj úlohu poradcov. Je to veľmi široké spektrum úloh, takže pokiaľ aj nejaké z nich ako automatizované spracovanie dokladov dokáže robiť AI, môže to byť pre nich iba vítaná pomoc. Ostane im totižto viac času na ostatné úkoly ako poradenstvo, čo v konečnom dôsledku zvýšiť ich produktivitu a atraktivitu pre klienta. Takže nielenže technológie nenahradia pozíciu účtovníka, spravia ju zaujímavejšou a produktívnejšou.
Európska komisia sa zaoberá možnosťou prijatia legislatívy, ktorá by regulovala zavádzanie nových technológií do niektorých rizikových sektorov, akými sú doprava, zdravotníctvo, a finančný sektor. Cieľom týchto regulácií má byť „ochrana pracovných miest“ a citlivých dát občanov EÚ. Majú podľa Vás takéto regulácie zmysel?
Rozumná regulácia je zmysluplná, avšak je dôležité, aby sa tým pokrok v týchto oblastiach usmerňoval a nie brzdil. Správne mierená regulácia dokáže za určitých okolností pokrok dokonca urýchliť napr. zjednotením a anonymizovaním dát, ktorých bude potom väčšie množstvo a ktoré budú môcť byť využívané pre trénovanie AI. Dáta sú totižto nová ropa.
Vo všeobecnosti platí, že človek sa bojí toho, čomu nerozumie. Pri AI tomu nebude inak. Ako by sme my, ako spoločnosť, vedeli prechádzať dezinformáciám týkajúcich sa AI a nových technológií vo všeobecnosti? Ako sa s týmto pojmom dokáže bežný človek zoznámiť, aby odbúral strach z jej používania?
Toto je presne niečo, o čo sa snaží aj projekt #BuducnostSlovenska. Pokiaľ sa nám podarí zhromaždiť všetko slovenské know-how o AI a ďalších nových technológiách, bude mať o nich verejnosť aktuálne odborné, ale pritom dostupné informácie a namiesto strachu z nich ich bude môcť využívať vo svoj prospech.
Jedným z najdôležitejších technologických trendov je práca v cloude. Cloud nám umožňuje okamžitý prístup k dátam a nástrojom, ktoré umožňujú ich spracovanie. Aká je podľa Vás pripravenosť slovenského trhu vzdať sa práce na lokálnom úložisku (desktop) a zveriť citlivé finančné údaje klientov cloudovým riešeniam, ktoré spravujú tretie strany?
Z technologického hľadiska na cloud už pripravení sme, z legislatívneho a ľudského ešte nie. Hlavne z ľudského hľadiska ešte potrvá nejaký čas, pokiaľ sa cloud úplne príjme. Každý má pochopiteľne najradšej dáta svojich klientov pod kontrolou, bez dosahu tretej strany, i keď by to mala byť renomovaná firma poskytujúca tieto služby. Pre výraznejšie rozšírenie cloudu je preto v našich končinách potrebná osveta, ale aj čas na to, aby sa tento spôsob ukladania dát overil a bol verejnosťou považovaný za bezpečný a spoľahlivý.
Staré známe „všetko je na webe“ dnes platí viac, ako kedykoľvek predtým. Dá sa predpovedať budúcnosť vývoja účtovných softvérov, s ktorými dnes účtovníci ale i bežné firmy pracujú na dennej báze?
Softvér ako webová služba (Google Docs, Office 365, či iKros) je budúcnosť softvéru. Cieľom účtovníka je vykonávať svoju prácu a úlohou ekonomického softvéru je umožniť mu to vykonávať čo najjednoduchšie. V tomto má webové riešenie nesmierne výhody. Je odvšadiaľ dostupné, ľahko prispôsobiteľné, ovládateľné z každého zariadenia. Okrem toho je aj pre firmu, ktorá ho využíva, oveľa jednoduchšie na prevádzku a vďaka centrálnemu umiestneniu aj ľahšie škálovateľnejšie a bezpečnejšie. Softvérové riešenia na báze webovej služby sú teda budúcnosťou aj účtovných softvérov.
Účtovníctvo, ako každé iné odvetvie, podlieha vývoju a zmenám, ktoré prinášajú nové technológie. Netreba sa ich báť, majú nám uľahčovať život. Treba ich však poznať a vedieť s nimi pracovať, aby sme si k uľahčeniu dokázali nájsť cestu.
