Autor článku
Martin Spano je slovenský počítačový vedec, spisovateľ, futurista a popularizátor informatiky, programovania a umelej inteligencie. Prednáša na technologických konferenciách a zapája sa aktívne do verejnej diskusie o umelej inteligencii. V sérii svojich blogových článkov nás uvedie do sveta umelej inteligencie a jej potenciálu vo svete podnikania a účtovníctva.
Stačí sa pozrieť na komentáre pod politicky ladenými príspevkami na ktorejkoľvek sociálnej sieti, aby ste zistili, že ľudia sú z politiky rozčarovaní. No ale tak funguje náš systém, ktorý sme si vybudovali a od ktorého žiadny lepší nepoznáme.
Demokracia je o tom, že každý má právo rozhodnúť. V praktickom živote to však nie je realizovateľné a preto si volíme zastupiteľov – politikov, ktorí rozhodujú za nás. A práve toto zastupovanie je miestom, kde vzniká problém. Politik reprezentuje vás, ale aj ďalšie tisíce ľudí, ktorých názory sa od tých vašich môžu diametrálne líšiť.
Niektoré štáty, ako napríklad Švajčiarsko, sa tento problém snažia riešiť takzvanou priamou demokraciou. Avšak všeobecne aplikovateľné to nie je. Aj vo Švajčiarsku sa v referendách rozhoduje len o tom najdôležitejšom. Človek totižto nie je expert vo všetkých oblastiach a preto nechať mu posudzovať každý jednotlivý zákon, by bolo naivné.
Čo by ste povedali na to, keby sme politiku zautomatizovali?
Automatizácia nie je nová vec. Je tu už niekoľko storočí. Šablóna jej aplikácie prebieha viac-menej rovnako. Pozorovaním na človeku zistíme, ako to, čo chceme zautomatizovať, robí človek a vytvoríme nástroj, ktorý nakoniec toho človeka nahradí. Z médií sa dennodenne dozvedáme, že automatizácia vezme prácu ďalším a ďalším zamestnancom, tak čo keby sme ju využili aj na politiku?
Ako by to vyzeralo
Myšlienka realizácie je priamočiara. Každý volič by mal svojho virtuálneho politika. Tento virtuálny splnomocnenec by ho dokonale poznal a vedel za neho rozhodnúť. Koncept virtuálneho zástupcu (angl. virtual agent) nie je vôbec nový. Softvéroví zástupcovia už za nás rozhodujú v streamovacích službách – rozhodujú o hudbe alebo videu, ktoré si pozrieme, na cestách podľa našich preferencií a tiež rozhodnú, akou cestou sa vyberieme, v internetových obchodoch nám ponúknu, čo by sme mohli mať záujem kúpiť.
Všetko je založené na tom, že nás poznajú veľmi dobre. Hovorí sa, že z niekoľkých desiatok lajkov na sociálnych sieťach nás daná sieť pozná lepšie ako naši priatelia, z niekoľkých stoviek dokonca lepšie ako náš partner alebo partnerka. A virtuálny zástupca by nás poznal ešte oveľa lepšie. Poznal by všetky naše politické názory a preferencie pri legislatívnych rozhodnutiach. Títo softvéroví zástupcovia by v legislatívnom procese následne medzi sebou komunikovali a našlo by sa riešenie, ktoré by vyhovovalo väčšine.
Samotná realizácia už taká priamočiara nie je a prináša mnohé otázky a úskalia, ale predstavte si, čo všetko by sa s takým mocným nástrojom dalo robiť. Na začiatku by vás títo softvéroví zástupcovia iba zastupovali. Neskôr, keď sa systém doladí a vyvinie, by mohli byť využité k samotnému písaniu zákonov, pretože by dopredu vedeli, aké zákony by väčšina zástupcov podporila.
Tak čo poviete, nezautomatizujeme politiku?
