Autor článku
Martin Spano je slovenský počítačový vedec, spisovateľ, futurista a popularizátor informatiky, programovania a umelej inteligencie. Prednáša na technologických konferenciách a zapája sa aktívne do verejnej diskusie o umelej inteligencii. V sérii svojich blogových článkov nás uvedie do sveta umelej inteligencie a jej potenciálu vo svete podnikania a účtovníctva.
September je v plnom prúde, avšak letné obdobie nám stále nekončí, preto pokračujem aj ja v mojom blogu s menej vážnymi témami. Dnes si môžete prečítať krátke úsmevné anekdoty a veselé príbehy o robotoch a počítačoch.
Vulgárny počítač
Otec doniesol na začiatku deväťdesiatych rokov domov počítač. Mal som vtedy asi osem rokov. Nikto z nás vtedy nevedel po anglicky, tak som ťukal do klávesnice a lúštil, čo mi na to „komp“ povedal. Pamätám sa, ako som sa vtedy otcovi sťažoval na to, aké sú tie počítače vulgárne. “Oci, ono mi to nadáva do invalidov!”, hovorím mu. Kto mal vtedy vedieť, čo znamená hláška “invalid value”.
Choď sa hrať von
Za počítačom som strávil už v útlej mladosti nespočetné množstvo hodín. Jedného dňa, uprostred písania kódu, prišla moja mama do miestnosti, ukázala na okno, kde slnko krásne svietilo, a povedala mi, aby som sa išiel hrať von. Mám rád svoju mamu a snažím sa splniť jej priania, ak je to možné. Po hodine moja mama vyšla, aby ma chválila za to, že som vonku. Namiesto toho takmer omdlela vidiac mňa, ako sedím na záhradnej lavici so všetkým počítačovým vybavením. No, technicky som sa „hral vonku“, ako si priala.
Robotický záhradník
Moji rodičia mali a ešte aj stále majú úžitkovú záhradu, kde si pestujú bio-zeleninu a ovocie. Ja som im tam od malička zavše aj pomáhal, no vždy som pri tom nezabudol poznamenať, ako veľmi by som si prial, aby sa nám tam o všetky tie rastliny starali robotickí záhradníci. Otec sa len pousmial s tvrdením, že keď budem starší, pochopím… Máme s manželkou malú záhradku. Nejaké to ovocie, nejaká zelenina, nejaké okrasné kvety. Veľmi radi v nej trávime čas. Robotika sa už dostáva aj do pestovania. My si ale veru do našej malej záhradky robotického záhradníka nepustíme.
Kúpme si K.I.T.T.-a
Keď som bol malý chlapec, televízia vysielala seriál Knight Rider. Pre tých, čo ho nepoznajú, je to seriál o aute s umelou inteligenciou podobnou človeku. Bol som príliš malý, aby som chápal, že ide iba o vedeckú fikciu, a tak som raz navrhol rodičom, aby sme si K.I.T.T.-a (tak sa auto volalo) kúpili. Naši mi len povedali, že momentálne si ho nemôžu kúpiť, ale keď raz dospejem, kúpim si ho sám. Nakoľko moja manželka často žartuje, že ešte potrebujem pár rokov, aby som skutočne dospel, bude toto proroctvo už za niekoľko rokov s veľkou pravdepodobnosťou pravdivé.
Dobrá práca, ste prepustený!
Moja prvá brigáda spočívala v preklade užívateľského rozhrania jedného počítačového programu z angličtiny do slovenčiny. Bola to nudná práca, ale cenil som si ju, pretože som nemusel vykladať tovar do regálu v supermarkete, ako niektorí moji kamaráti. Asi tak na tretí deň som začal vážne premýšľať nad tým, že by také niečo dokázala robiť aj cvičená opica. Bolo to pred dobami Google Translate, avšak na zložitejšie slová sme používali jeden off-line slovník. Ten slovník sa dal volať cez API: pre neprogramátorov, dalo sa vďaka nemu prekladať automaticky. Za ani nie dve hodinky som spravil jednoduchý program, ktorý prekladal automaticky za mňa. No namiesto toho, aby som bol ticho a užíval si prácu napr. surfovaním na internete, hneď som sa so svojím výtvorom išiel pochváliť môjmu šéfovi. Ten sa mi poďakoval a skonštatoval, že už ma teda nebudú potrebovať. K obrane firmy musím povedať, že mi zaplatili ako keby som tam pracoval až do konca pôvodne dohodnutého času brigády. Ba čo viac, nechali mi nahliadnuť do ich softwarového oddelenia, čo bol pre mňa vtedy veľký zážitok.
