Umelá inteligencia (nielen) pre podnikanie, časť 4: Vezme mi robot moju prácu?

Jednou z najčastejších otázok, ktoré na prednáškach dostávam je, či a kedy nám umelá inteligencia vezme našu prácu. Pýtajú sa ma to hlavne ľudia pracujúci ako zamestnanci, ale aj podnikatelia chcú vedieť, ako zvýšiť svojim zamestnancom produktivitu. Hľadajú cesty, aby ich nemuseli nahradiť robotmi a prinášali pre firmu stále nejakú pridanú hodnotu. 

Od čias priemyselnej revolúcie začínajú stroje nahrádzať v práci ľudí. Doteraz sa ale darilo ľuďom vždy sa úspešne rekvalifikovať, vznikli nové profesie, ktoré stroje vykonávať nedokázali. V poslednom desaťročí ale zaznamenávame niečo výnimočné. Zatiaľ čo pred tým stroje nahrádzali hlavne manuálnu prácu, pokroky v oblasti umelej inteligencie spôsobujú, že sú ohrozené aj povolania, v ktorých sa pracuje “hlavou”. Diskusiu ešte viac rozprúdila štúdia “Budúcnosť práce: Ako veľmi ohrozí automatizácia jednotlivé povolania?”, ktorú v roku 2013 vydali Michael Osborn a Carl Benedikt Frey. Jej záverom totiž bolo, že súčasné pokroky v umelej inteligencii ohrozujú takmer polovicu povolaní.

Na prvý pohľad to vyzerá hrozivo. Keď si však štúdiu podrobnejšie naštudujete zistíte, že iba niektoré zamestnania budú úplne nahradené. Oveľa viac bude takých, ktoré nezaniknú, iba ich jednotlivé časti budú zautomatizované. Veľmi rád uvádzam príklad povolania učiteľa. Väčšina učiteľov má rado svoje učiteľské povolanie, ale pravdepodobne už menej rado opravuje písomky, čo je veľmi nezáživná činnosť. Toto bude už za krátky čas schopná robiť umelá inteligencia. Povolanie učiteľa tým zďaleka nezanikne, ba naopak, učiteľ sa bude môcť venovať zaujímavejším častiam svojho povolania ako príprave učiva, aby bolo pre žiakov čo najzaujímavejšie.

Ako veľmi ohrozené je práve moje povolanie?

Pred nedávnom som v spolupráci s profesným portálom Kariéra analyzoval najčastejšie sa vyskytujúce povolania na Slovensku. Najviac ohrozené sú pracovné miesta v doprave, logistike a asistentské pozície. Naopak, najmenšiu pravdepodobnosť nahradenia robotmi majú práve učitelia, a potom zdravotnícke či sociálne profesie. Celú analýzu si môžete pozrieť tu.

Čo robiť, aby sme na poli budúcnosti mali stále svoje uplatnenie?

V skratke povedané, treba zostať človekom a rozvíjať práve schopnosti, ktoré ešte umelá inteligencia dlhú dobu mať nebude. Toto je zoznam vlastností pracovníka budúcnosti, nazývam ho desať zručností pre budúcnosť:

1. Kreativita
2. Empatickosť
3. Emocionálna inteligencia
4. Sociálna inteligencia
5. Všestrannosť
6. Adaptabilita
7. Kritické myslenie
8. Záujem o najnovšie technológie
9. Prezentačné schopnosti
10. Základy počítačovej vedy a programovania (Python)

Ako nadšený programátor a Pythonista som si nemohol odpustiť zručnosť číslo desať. Ale je to skutočne tak, programovanie je totiž podľa mňa matematika 21. storočia.

Nakoniec napíšem ešte jeden príbeh na zamyslenie. Mnoho ľudí sa zvykne odvolávať na “staré dobré časy”, kedy nebolo treba toľko techniky. Vlastne možno by svojím spôsobom najradšej zastavili pokrok. Keď takého človeka stretnem, poviem mu vždy nasledujúci príbeh:

Jeden z najslávnejších amerických ekonómov všetkých dôb, Milton Friedman, navštívil v 60-tych rokoch istú ázijskú krajinu. Miestni predstavitelia mu ukázali jedno stavenisko, na ktorom sa staval kanál. K jeho údivu si všimol, že namiesto moderných traktorov a bagrov ho robotníci kopali s lopatami. Na jeho otázku, prečo sa využíva tak málo strojov, vládny byrokrat odvetil: „Vy tomu vôbec nerozumiete. To je predsa politika zamestnanosti.“ Po tom, ako Friedman dostal prekvapivú odpoveď, nedalo mu, aby podobne prekvapivo neodpovedal: „Ja som si myslel, že chcete postaviť kanál. Ak sa snažíte o zamestnanosť, prečo tým robotníkom nedáte do rúk lyžičky?“

Pokrok sa teda zastaviť nedá. A ani by sme to určite nechceli. Technológie nám totižto v konečnom dôsledku prinášajú viac osohu ako starostí.