Vianočné obdobie pre mňa začína niekedy začiatkom decembra a spájam si ho s otvorením vianočných trhov v meste, vôňou punču a príchodom Mikuláša.
Také pekné obdobie, keď sa ľudia stretávajú aj po dlhom čase a spolu sa zabavia a porozprávajú. Pred Vianocami, samozrejme, asi ako mnohí iní, robím veľké upratovanie. Povymetám prach všade, aj tam kde inokedy prižmúrim oko (smiech), poumývam podlahu, umývanie okien však prenechávam iným. Inak celkovo, upratovanie moc nemusím a ak by som mohol niečo zakázať, bol by to prach. V meste je ho veľmi veľa.
Z detstva si pamätám, že vianočný stromček sme stavali a zdobili vždy 23. decembra. Mávali sme živý, väčšinou vždy škaredú borovicu s riedkymi konármi, no napriek tomu vždy rozvoňala celú obývačku. A najviac sa mi páčili zlaté čokoládové dukáty, ktoré na stromčeku nikdy dlho nevydržali. Kto vie prečo?! (smiech). Posledných asi desať rokov mávame doma umelý stromček. Síce nevonia, no je pekný. Zdobenie vždy zostáva na mne a pre nedostatok času to robím väčšinou vždy víkend pred Vianocami. Inak žiadna iná špeciálna vianočná výzdoba, len bežné vianočné obrusy, sviečky asi v každej izbe a imelo na lustri v chodbe.
Na Vianoce koláče pečiem málokedy. Toto u nás nie je veľká tradícia. Mama koláče nepečie skoro vôbec, no napriek tomu nám nechýbajú, lebo vždy sa s nami o ne podelí zvyšok rodiny. Hlavne otcove sestry hodne vypekajú. A veruže všakovaké dobroty. Od piškótových rolád až po tradičné vanilkové rožky a medové rezy. Pre mňa osobne nesmú chýbať medovníky, kokosové pusinky a karamelovo-burizónové gule.
Na štedrovečernom stole nesmie chýbať kapustnica, ryba a šalát. U nás sú Vianoce sviatkom hojnosti, takže kapustnicu bez mäsa by ste u nás ťažko hľadali. Nechýbajú v nej ani huby či klobáska a údené. Ja osobne varím hubovú omáčku. Ono je to skôr polievka ako omáčka, no tak sa to u nás volá. Je to zvyk dovezený z otcovej strany rodiny z Vršatského Podhradia. Pôvodne sa robí iba zo sušených dubákov, no ja si myslím, že suchohríby jej dodajú prenikavejšiu chuť a arómu. Ako hlavný chod býva ryba. Mama by nemala Vianoce bez kapra, no žiaľ je jediná, kto ho má u nás rád, tak si ho sama kúpi, zabije, pripraví aj zje. My ostatní máme na tanieri rybie filé v trojobale alebo lososa. No a k rybe nechýba tradičný majonézový zemiakový šalát, aj keď ja osobne mám radšej len uvarené zemiaky. Veď predsa: “Do leta do formy”.
Večera u nás začína v rôznom čase, podľa toho ako rýchlo sa podarí pripraviť jedlo. Niekedy medzi šiestou a ôsmou večer. Začína sa modlitbou ako poďakovanie za celý rok. Prvý chod sú vianočné oblátky s medom. Nasleduje kapustnica alebo hubová omáčka a potom ryba so šalátom. Kto má ešte voľné miesto, dotlačí sa ovocím, ktoré na stole nemôže chýbať.
Darčeky rozbaľujeme po večeri, hneď potom ako nám trochu vytrávi. Ich nákup si väčšinou nechávam na poslednú chvíľu napriek tomu, že Vianoce “zúria” v obchodoch už od septembra.
Čo sa týka vianočných zvykov a tradícii, pamätám si, že kedysi dávno sme dávali rybie šupiny pod koberec. Vraj mali priniesť bohatstvo do domu. Odkedy máme namiesto kobercov plávajúcu podlahu, sme od tohto zvyku upustili.
Všetkým iKROSákom želám krásne a pokojné Vianoce v kruhu rodiny a priateľov.
